Do tretice všetko dobré - zvykne sa hovoriť a často to aj platí. Trojka býva naozaj šťastným číslom, na ktoré sa podvedome bežne spoliehame, no posádke Teamu Citroën Slovakia Jaro Homola - Alex Štefuca tretie podujatie seriálu TEMPUS BECEP RALLY 2008 veľa šťastia neprinieslo. Na domácu súťaž SLOVNAFT RALLY Bratislava sme sa tešili z viacerých dôvodov a veľmi sme si chceli pripomenúť minuloročný výsledok, ktorý predstavuje zatiaľ náš vrchol.

Získať potrebné tempo a istotu nám mali umožniť prvé tri skúšky piatkového podvečerného programu, ktoré objektívne nepatrili k náročným tratiam šampionátu. Lenže už pár kilometrov po štarte prvej skúšky, ktorá smerovala do pezinských viníc, bolo jasné, že sa začína strastiplný víkend. Úder spod kapoty a následné výpadky posilňovača riadenia boli neklamným znakom, že opäť nevydržal jeden z držiakov motora, ktorý sa začal pod kapotou zlovestne vychyľovať. Rýchlostnú skúšku sme teda dokončili „na štyri blinkre“ a samotná cesta späť do servisnej zóny bola lotériou, či sa vôbec dokážeme s touto poruchou vrátiť do Bratislavy. Počas pomalého presunu sme mali dosť času premýšľať, či sa pokúsime s mechanikmi odstrániť nie práve jednoduchú poruchu, alebo či z prvého dňa odstúpime a využijeme systém Super Rally. To by znamenalo penalizáciu za zostávajúce dve skúšky po 5 minút a ranný štart s opraveným autom.

V predpísanom dvadsaťminútovom servise sa však začali preteky s časom a naši mechanici podporovaní a povzbudzovaní ďalšími priateľmi - divákmi (pretekármi a mechanikmi z iných disciplín) dokázali zle prístupný držiak vymontovať, zvariť a namontovať späť, pričom k dvadsiatim povoleným potrebovali ešte 9 minút. Tie sa premietli do deväťdesiatsekundovej penalizácie, ale v súťaži sme mohli pokračovať.

Kvalitu práce mechanikov sme vzápätí dokonale preverili na nemilosrdnom mestskom okruhu – čosi ako väčšia jazda zručnosti – a s dobrým pocitom i výborným časom z okruhu sme pokračovali ďalej. Stres, snaha stiahnuť stratu a celková roztržitosť sa celkom isto podpísali na nešťastnom prejazde, kde nám chýbalo možno pol metra, možno keby zábradlie mostíka bolo kúsok ďalej, tak len vymetieme priekopu a ideme ďalej, lenže tvrdá konštrukcia mosta bola proti a my sme zostali stáť.

A opäť dostanú príležitosť naši mechanici, ktorí by si z bratislavskej súťaže zaslúžili odmenu v podobe cieľovej fotografie, ak už nie pohára...