Napriek maximálnej snahe o dokonalú prípravu a prínos pre reklamných partnerov, ako aj stále živého českého funúšika, sa skúsenej slovenskej posádke nepodarilo dosiahnuť na tie najvyššie pozície výsledkov Böttcher Rally Vyškov. Už po niekoľkých ostrých kilometroch totiž nepochopiteľne sklamala technika.

Igor ako ste sa dopracovali k českému majstráku Sprintrally a čo sa vo Vyškove nakoniec stalo?

Naskytla sa nám príležitosť jazdiť v tejto sezóne český seriál rely šprintov, ktorý má mimoriadne vysokú úroveň. To nás samozrejme veľmi zaujalo. Avšak, ak sme chceli v Česku aj bodovať, museli sme si vybaviť aj české licencie, ktoré sme si museli vymeniť. Keďže predpisy to dovoľujú, do Vyškova sme sa nakoniec vybrali nie len za tréningom, ale podať plnohodnotný výkon a urobiť aj výsledok. Tomu sme prispôsobili aj tréning a celkovú prípravu. Navyše sme mali niekoľko nových poznatkov k nastaveniu podvozka, ktoré sme chceli naplno odskúšať a zúžitkovať.

Bohužiaľ auto nás sklamalo hneď na druhom kilometri prvej skúšky. Napriek tomu, že sme pred dvojicou súťaží vo Vyškove a Rožňave preventívne vymenili predlohový hriadeľ prevodovky, ktorý mal mimochodom do limitu ešte 120 kilometrov, nový kus to nevydržal a hneď na úvod nás pripravil o akékoľvek boje.

Napriek najvyššej snahe sme sa teda veľa nepovozili, no všetko zlé je na niečo dobré. Presvedčili sme sa, že meno Drotár ešte v Česku stále mnohí poznajú a že tam stále máme veľké množstvo fanúšikov. Presvedčili sme sa o tom hneď na to ako sme vypadli. Zbehlo sa totiž množstvo ľudí žiadajúcich nás o podpisy a prajúcich nám veľa šťastia. O to viac nás to mrzelo aj kvôli divákom. Druhá kladná strana mince je tá, že sa nám to mohlo stať na domácej rely v Rožňave a to by bola určite omnoho väčšia tragédia. Aj keď v tomto športe človek nikdy nevie. Nikdy nič nie je na 100%, že bude všetko bez problémov fungovať.

Šance napokon v tomto malom českom majstráku stále máme. Ide sa totiž deväť podujatí, z ktorých sa tri škrtajú, takže nič nie je stratené. Stále tak bude možnosť ukázať, že aj Slováci ešte vedia jazdiť rýchlo. Samozrejme, že to nie je smerodajné, ale na tých prvých dvoch kilometroch sme boli podľa našich známych pri trati, ktorí merali medzičasy, jednoznačne najrýchlejší. Čo nás v tom veľkom zármutku aspoň trochu potešilo.

Nabudúce sa to určite podarí a urobíme radosť nie len divákom, ale aj našim reklamným partnerom, bez ktorých by to bolo oveľa ťažšie.