Slovenská rally pokračovala pod Tatrami a my sme si nenechali ujsť ani toto podujatie a vybrali sme sa bojovať o ďalšie body. Počasie nám prialo, auto bolo ako stále pripravené na jednotku. Po malej narodeninovej „oslavičke“ bola obhliadka trate viac než zaujímavá :o). Predstavovanie posádok na popradskom námestí pripomínalo atmosféru z maďarského Egru, kde sa zišlo prekvapujúco veľa fanúšikov rýchlych áut.

Piatkové ráno sa nieslo v pochmúrnom počasí, ale naše info z trate nám hlásilo sucho, tak sme primerane obuli našu fabku a vydali sme sa na trať. Prvá RS bola opatrná, ale aj tak dostatočne rýchla. Nasledujúce skúšky sa niesli v pohode no na RS Brutovce sa čoto stalo s motorom nášho samochodu a naše ťažko nazbierané sekundy boli zrazu fuč. Jeho nespokojnosť vyvrcholila pred cieľom, kde úplne vypovedal službu, auto zdochlo a my sme neverili, že ho znova naštartujeme. Ale podarilo sa. Našťastie sme sa dopravili až do servisnej zóny a tam sa už šikovné ruky našich mechanikov pustili do práce. To sa už náš náskok zmenšil iba na 9s. Oprava auta trvala o minút dlhšie ako mala a tak sme dostali 10s penalizáciu za neskorý príchod do ČK. Druhé kolo sme začínali so sekundovou stratou a tak sme museli zapnúť naplno, ak sme chceli tento súťažný deň vyhrať. Podarilo sa. Jazdili sme svižne a na cieľovej rampe nám prirátali body za prvé miesto v triede. V sobotu bolo treba bodovať a mohli sme z pod Tatier odchádzať ako majstri. No nepodarilo sa! Športovým komisárom ušla pri zoraďovaní posádok len taká „maličkosť“ a zaradili za nás bratov Lapdavských na bielom Eve. Verte, že na RS Nov. Huta to vyzeralo celkom zaujímavo. V polovici RS-ky naháňalo Evo-fabku, ale pred cieľom to vyzeralo presne naopak. PaLee sa snažil naháňať evo a miestami to veru nebola sranda.

V druhom kole sme sa pobavili, keď som pred štartom RS „čľupla“ do potôčika a moje nehorľavé topánky boli v tej sekunde plné vody a zmenili sa na plutvy. Ale aj možno preto sa Palko ponáhľal do cieľa, aby som neprechladla. To sa prejavilo aj na čase a my sme sa zlepšili o 12 sekúnd. Pohodu v poslednom servise vystriedal smútok a možno aj slzy. Fyzika sa nedá oklamať a možnosti nášho auta sú tiež obmedzené, hoci si to niekto plne neuvedomuje. V poslednom prejazde mestskou rýchlostnou skúškou sme sa len tak tak nekúpali v jazierku pred Aqua City a nasledujúca P5 bola už príliš rýchla a ešte k tomu aj na štrku! V ceste nám zrazu stál obrubník, statný balvan a pár stromov, ktoré neprospeli našej lyži, chladiču ani motoru. Diváci sa síce pobavili, ale pre nás to bol koniec. PaLee povedal v cieli len sorry. Čas sme si síce vylepšili o 10s, ale to bolo asi tak všetko. Sklamanie bolo obrovské. Po odjazdení 14 náročných RS sme sa na poslednú 15 nedostali. No ale aj o tom je rally a tu sa potvrdilo, že súťaž končí až na cieľovej rampe.

Dúfam, že si sa Paľko poučil, v Košiciach sa dostatočne vyspíš, uvidíme cieľovú rampu a na naše konto pribudne toľko bodov, koľko nám k splneniu nášho plánu postačí. Hurá na Košice.